Máte radi jogurt? Ozajstný živý a smotanový? Ponúkam vám môj návod, ktorý robím už dobrých 10 rokov. Skoro každý týždeň. Nikdy sa mi nepokazil. V chladničke vydrží aj 3 týždne. Používam mlieko z mliekomatu, alebo priamo z farmy. Príprava pozostáva 3 fáz: pastrilizácia mlieka ( zahriatie a schladenie ) naočkovanie a zretie jogurtu chladenie s následným skladovaním Základné pomôcky, ktoré používam. Chladiaci box, zaváraninové poháre, teplomer z Ikea, ktorý má zvukovú signalizáciu. Vďaka ti Ikea, že nemusím utierať vykypené mlieko zo sporáku. 1. Pasterilizácia znamená zahriatie mlieka pri vysokej teplote po krátky čas, najmenej 71,7°C počas 15 sekúnd. Pri tomto tepelnom ošetrení mlieka sa docieli zdravotná bezpečnosť mlieka, ale súčasne sa musia čo najviac zachovať pôvodné fyzikálne, chemické a biologické vlastnosti mlieka a výrobkov, ktoré sa vyrábajú z pasterizovaného mlieka. Takto ošetrené konzumné mlieko sa označuje ako pasterizované mlieko. Spravidla sa použ
Tento recept je z webu U tří koček modrooček. KVÁSKOVÝ CHLEBA pro začátečníky :-) Už nějaký rok peču doma CHLEBA Z ŽITNÉHO KVÁSKU. Kvásek si pěstuji sama, začínala jsem už mnohokrát od nuly, takže mě napadlo, podělit se o své zkušenosti. Tento druh pečiva - obvykle chleba, ale i housky a koláče, neobsahuje žádné kvasnice (droždí), vlastně vůbec nekyne, ale kvasí. Základem je KVÁSEK z celozrnné žitné mouky, který se stále dokola "přikrmuje" a pěstuje. Ten potom nakypří těsto na pečivo a dá mu typickou chlebovou vůni. Kdo chce začít s kváskovým chlebem, musí mít kvásek :-) Ten získáme buď od někoho darem nebo můžeme tzv. oživit kvásek sušený. Další možností je vypěstovat kvásek z žitné mouky a vody, což je dosti náročný úkol alchymistického charakteru - tedy vypadá to jednoduše, ale ne vždy se to povede - jak na to najdete třeba tady . START: OŽIVENÍ KVÁSKU ZE SUŠENÉHO BUDEME POTŘEBOVAT: - sušený kvásek (doporučuji z DM drogerie - Alnatura
Batát z obchodu som rozkrojila a vložila z časti do vody. Vyrašili mi pekné výhony. Fotografia je z 2.februára. Výhony som odtrhla. Niektoré už mali ak koreň. Tie ktoré nemali som dala ešte do vody a do dvoch dní si korienok pustili. Mladé rastlinky som zasadila do hliny do malých kvetináčov a položila na okenný parapet. Na záhradke sme urobili kopec cca 50 cm vysoký a zakryli netkanou textíliou. Rastliny sme vysadila až po rajčinách. Keď sme si boli istý, že nebude mrznúť. Pod každú rastlinu sme dali za hrsť granulovaného kravského hnoja. A veľa polievali. Tu je už deň zberu. Posledné rajčiny u nás dozrievajú na parapetnej doske. A tu je naša úroda. Batáty vypestované 300 metrov nad morom. Je pravda, že úroda bola na veľké kusy slabá. Zato malých, na ktorých si pochutnávali naše morčatá bolo veľa. Pôda na našej záhradke je ílovitá a ťažká. Preto sú batáty veľmi poskrúcané. Nepoužili sme však žiadne postreky proti škodcom. Pestujete aj vy batáty na Slovensku? A
Komentáre
Zverejnenie komentára